Ale hneď v štarte poviem, že odkedy si ja nestíham, alebo proste nechcem si o kadečom niečo myslieť som asi aj chudšia o dve kilá.
Ale zas nemám ani toľko “kamošiek”?.
Len ma stále mýlia ľudia naokolo, ktorí si stále niečo myslia.
Myslia si, že keď si dačo prečítajú je to dôvod nato, aby si mali hneď niečo myslieť. Minimálne zaujať dôležitý postoj☝️.
Nutkanie, možno aj povinnosť, že inak to nejde. Niekedy to dajú najavo aj bez slov, lebo veď je dôležité akokoľvek dať najavo, že si proste niečo myslia. Keď len pohľadom, alebo naopak ani venovaním pohľadu. To je strop?.
Potom je tu schopnosť vidieť, úúú, tá je úplna malina. Keď to už aj vidia, tak tomu aj veria, lebo veď to Vidno. Isto je to tak, ako to vyzerá:).
A nie je nad vetu:” počula som”. To je jasné, bez vetra sa lístok nepohne.
Poďme si teda všetci spolu myslieť niečo ?.
Poďme si myslieť, že naozaj nie je dôležité stále si niečo myslieť…rozumej všetky možné podobnosti: súdiť, porovnávať, hodnotiť atď…
Niekedy naozaj stačí pozorovať a len tak nemysleť? či??♀️
Ps: Začiatok tohto blogu znie veľmi supersky, no priznávam, že keď sa sledujem tak sa prichytím pri tom o čom sama píšem…?
