Preberala som to sprava, zľava, s kamoškami, ktoré táto téma úprimne zaujíma, sme dúmali nad tým, prečo nás tak “vytáčaju” materiálne zbytočnosti.
Že či je naozaj paráda separovanie odpadu, či naozaj nie je ešte dajaký krok pred tým. Okrem svojej tašky látkovej, slamky atď. ( viete čo myslím)….
Ok, viem aj to, že môžem otvoriť nejaký múdry článok a byť za múdru a písať o tom, čo som prečítala…Eee. Držala som sa seba a sledovania svojich situácií v živote. Dooobre, nie len mojich, proste som sledovačka sledovačná.
Poznáte to. Sem tam dostanete nejakú maličkosť na poličku…Sem tam Vám niekto šupne svoj reklamný produkt atď atď. A vy si hovoríte potom: kam to šupnem alebo komu??.
Aj pri darovačkách sa dá odpozorovať, či Vás človek chcel a vedel úprimne potešiť alebo len plnil akúsi “nepísanú povinnosť” niečo dať do ruky. Z každej strany to isto každý pozná. Dostávať, či dávať, vždy je čo sledovať.
Toto bola tá časť ktorej ešte ako tak rozumiem (staré programy, dať niečo do ruky).., no nerozumiem dnešnej predajnej móde, kde sa zákazníkovi do objednávky pribalia aspoň 2-3 reklamné produkty.
Za posledný mesiac sa mi to stalo dva krát. K mojej objednávke boli pribalené “darčeky”, produkty, ktoré som nežiadala. Krabičky sú dokonca navoňané a produkty navyše fakt využitelné.
Hovorím si, Daniela ty nevďačnica, veď darovanému poníkovi na zuby nehľad… ok, ale ja hľadím. To naozaj? Je potrebné za každú cenu sa chcieť zapáčiť zákazníkovi tak, že mu pribalím ďalšie aspoň dva produkty, o ktoré nežiada? Ako inak s logom.
Znie to divne, keď to po sebe čítam, akoby som naozaj mega žundrala?♀️, no ver, že s tým najlepším úmyslom, proste s našliapnutým zmyslom pre minimalizmus.
Alebo si to vysvetli po svojom…
Len vidím a cítim, že pred tým ako chceme dokonale separovať, môžme menej nakupovať, či menej na silu obdarúvať ?.
Môžme, či??
