Šla som na klasický nákup, ovocie, zelenina, pečivo a zrazu plný košík. Ale teda v mojom prípade s naozaj láskyplným pocitom. Neverím sama, že som práve napísala také slovo, že láskyplný. Ok.
Vstúpila som do potravín, išla som klasickým spôsobom zelenina, ovocie a potom idem “byť nenápadná”( kľud, je to tam dovolené), len ten pocit, že šklbeš listy alebo nakukneš do koša či nie sú tam, je fakt srandovný. No nedá mi to, je to tam a keby nie mňa, tak to berie niekto iný alebo to riešia po svojom – odpad.
No ale teda beriem si odšklbnuté listy z karelábu, myslím pri tom na svoje baby, ako sa potešia. A v tom pristúpi milá neznáma pani, že či mám zajace?
Sliepky, hovorím pyšne:). Poďte sem, hovorí mi, dám Vám aj tie moje z karfiólu. Usmievam sa ako slniečko. Pri ošklbávaní svojho karfiólu mi hneď dve slepačie rady dala. Rozlúčili sme sa s úsmevom. O pár metrov ďalej som chytila do rúk syr, po záruke pár dní, aj druhý kus, ostatné už boli ok. Smelo som vykročila za najbilžšou zamestnankyňou a šuškla som jej info o syroch. Hneď to išla dať do poriadku. Bola vďačná. Sme ľudia, stane sa!
S poloplným košíkom sa dotrepem ku kase. Ľudia sa tam kopili.
Za mnou stál jeden pán, ktorý mal len jednu vec, automaticky som ho pustila predomňa. V tom za sebou počujem, ako mladá dáma za mnou hovorí niekomu: Vy máte len dve veci, poďťe predomňa. Asi reťazová reakcia?. Otočím sa a automaticky: poďte aj predomňa, pane.
Tak sa stretli dvaja vyčudovaní páni pri kase, ktorí nevedeli od prekvapenia rozp ppprá vať. Asi 5 krát nám obom poďakovali, usmievali sa (slnko na tvári jak lusk). Kývali s hlavami, sa im to nezdalo, že sa to vôbec stalo. Taká obyčaj…
Kokso nič veľkolepé sa nestalo, možno ste čakali niečo viac. No poviem Vám, ja som si sadla do auta totálne šťastná :).
Je fajn sledovať drobnosti okolo seba. Či?
