Segra mi pripomenula jednu moju akčnú príhodu z fotenia:). Bolo to asi 8 rokov dozadu.
Už na základke som chodila do školy skôr, asi aby mi nič neubehlo?, na strednej tiež, aby som si úlohu stihla opísať?, na stretkách som vždy prvá, na veľké fotenie aspoň o pol hodku, nech okuknem terén atď ??, proste veľa prečo dôvodov:).
Výnimkou nebola ani jedna svadba, mala som prísť nafotiť len obrad. Nevestu a ženícha som len cez telefón počula…
Vtedy mi robila spoločnosť segra?, aj som bola rada, že ma veľká segra uvidí v akcii?.
To som ešte netušila v akej akcii.
Tak sme teda prišli skôr na “miesto činu” ako som zvykla✌️. Segra ostala na chodbe a cez sklenné dvere pozerala. Hostia sa usádzali, nebolo ich veľa, ale úsmevmi pekne pózovali…si hovorím Faaaaajn, nevesta sa potešííí aké momentky som porobila rodine. Bola tam aj krásna drevenná postielka, hm okeeej, odfotím aj tú ( asi keby niekto bábo má, som si myslela, jaké praktikuš?).
Nevesta so ženíchom nikde. Pol hodka pred obradom a jaaaa som pripravená, šikovná už mám koľko nafotené?✌️.
V tom príde pani, ktorá robí obrad( asi úradníčka) a pýta sa ma tíško od koho som.
Ja spokojne: od nevesty?.
Ona: Vy teda nefotíte tieto krstiny? ???Chcela som Vám len povedať, na ktorej strane stojte…
Od slova krstiny som mala v ušiach šum a myslela som, že sa pocikám od smiechu + keď som si spomenula ako mi neznámy spokojne pózovali, ako segra pozoruje???ako sa ja snažím a pred svadbou fotím cudzie krstiny??.
Farbu môjho ksichtu opisovať asi nemusím??. Úplne si pamätám, že počas obradu som sa nemohla už na segru pozrieť lebo záchvat smiechu by som asi nevysvetlila?.
Asi z toho nič nevyplíva, možno len to, že to s tou snahou netreba až tak prehánať?, na druhej strane aspoň sú krásne trápne zážitky?✌
