Pamätám si, asi 5rokov dozadu, mali sme po krste kalendára, balili sme a jedna pani začala vylievať vodu z nedopitých mineráliek do umývadla. Keď to Adel zbadala, tak vážnym hlasom zakročila: “Preboha, prečo vylievate vodu do umývadla? Veď tu je milión izbových kvetín, ktoré môžeme poliať.” A začala ich polievať.
Asi tri roky dozadu, keď bola u mňa na návšteve sa ma opýtala: “Prečo nemáš pod odkvapovou rímsou súdok na polievanie?”.
Tohto roku som si kúpila jednu sukňu, ale pokukovala som aj po druhej a ona nato: “Nevymýšľaj! Jedna nová ti stačí”. S Adel som len pár krát za rok, ale za tú dobu som si všimla, že nosí jeden a ten istý ruksak, tiež má obľubené rifle a úplne jednoduché tričká…
Teda…!
Poviem Vám, toto je pre mňa prirodzená inšpirácia. Ona len tak letmo zadrela, ale mne sa to tak zakorenilo, že odvtedy neexistuje, aby som kvapku vody len tak do umývadla vyliala! Samozrejme to asi prenášam aj na svojho synátora s vetou: “Maxo, voda nie je na hranie”.
Viem, že je prd platné, čo mu poviem, tak spolieham nato, že ma jednoducho vidí, tak ako som ja jednoducho videla Adel a nejak “nasaje”.
Čo dôležité je a čo je absurdne zbytočné. Ako napríklad mať každú sezónu nové tenisky, keď tie staré sú ešte v pohode, či novú sukňu so šatami, lebo teraz som tam a tam postrehla niečo wau úžasné.
Upratovala som si skrinku so šatkami a zistila som, že každá, ktorú mám, plní účel a každá nová by bola len do počtu mojej “nenásytnosti”.
Jediná vec, za ktorú sa nezhejtujem sú rifle, mám asi 3kusy, ktoré točím roky, či priberiem a som vytočená, že ma tlačia, alebo schudnem a padajú mi.
Keď pozriem na svoj šatník, tak to môžem nazvať hojnosť. V zime nezamrznem a v lete nahatá tiež nebudem. Ide o to, či riešime, že oblečenie robí človeka a hráme sa na niečo, alebo je človek človekom, nech má na sebe aj to, čo momentálne nie je in.
Proste nerieši.
Ok, idem k veci.
Textil je nový plast, to je fakt, lahko vygooglitelný!
Stačí sa prejsť po jednom obchoďáku, zrátať si dve na tri a každý pochopí, že nie je možné vykúpiť, či vynosiť to množstvo, ktoré nám je ponúkane.
Textil, ktorý vyskakuje na nás z internetu, z časopisov, z obchodov, z letákov, bilbordov….
Niekedy keď to moje sondy chytia, tak sa prichytím, ako si myslím, že bez toho nebudem môcť byť?, zapína sa kontrolka, ktorá hovorí: Daniela, nič ti nechýba, máš hojnosť, vys.r sa na to.
No aj tak mám chuť urobiť niečo viac pre túto našu Zem jedinú. Tak si hovorím jedného dňa, že čo žundreš Daniela? Tak proste nenakupuj a hotovo. Dávam si teda rok bez kúpy akéhokoľvek oblečenia.
Nie, sekáč nie je menšie zlo, keď vieme, akou chémiou prešlo, aby mohlo ísť opäť do predaja.
Vstupujem do prísnej výzvy, navonok možno malichernej, ale pre mňa zaujímavej skúsenosti.
Prečo? Pretože vidím a cítim, že nestači len separovať, či nejesť mäso…, treba už spomaliť aj mamon s handrami a samozrejme mnoho iného…No ja som sa teraz zamerala na toto. Lebo “toto si naozaj môžem dovoliť” .
Ak máte podobné cítenie, či skúsenosť, poteším sa ak mi napíšete. Ja Vás čas od času informujem o skúsenostiach na mojom instagrame :-).
Ps: Okej, do výzvy vstupujeme s istotou dve:). Kamarátka, ktorej dávam ožundrať moje články mi hneď z fleku napísala, že ide do toho tiež.
…vraj ..“Je to úlava”…
A ja mám už teraz radosť, wau ❤️.
Dal/a by si to aj ty?
Instagram
@danielinuholpohladu
#rokbeznakupov
#totosimozedovolitsnadkazdy
