Ahoj, ahoj

Tak Ti teda pár riadkov o mne poviem.

Som úplne obyč žieňa, ktoré sa už roky obhajuje tým, že to proste nevie inak.

Začalo sa to už na základke, úplne si pamätám, že viac ako pančelka a jej výklad, ma zaujímal výhľad z okna alebo nástenka a zamýšľanie sa nad ňou. Nebolo pre mňa väčšej radosti, ako keď som mala nástenku na starosti ( aký pekný rýmik). Ok, priznávam, už vtedy som bola otravne aktívna.

Počas základnej školy som si zamilovala tanec. Prešla som baletom, ľudovkami, až som “zakotvila” v hip hope. Vyštudovala som strednú fotografickú školu. Možno niečo mi aj dala. Neviem to stále posúdiť, nakoľko bola veľmi systémovo zastaralá a všetko som sa musela učiť v praxi sama. A tak som sa adolescenciou pretancovala (pretrénovala, tvorbou choreografií) hip hopom do dospelosti. Do reality, kde už by ste mali byť “niekto” a robiť “niečo”. Ostala som teda pri fotografii. Asi by si čakal mega suverénnu, vychvaľujúcu sa foto ženu. Opak je pravdou. U mňa určite. Počas deviatich rokov praxe, skúseností, zážitkov z fotení, viem, že mi nestačí len fotiť. Aj keď milujem tú atmosféru počas fotenia, ale je tam ale…

Milujem tvoriť, opakovane i jednorázovo a najlepšie vždy niečo nové a úplne najviac najlepšie, ak to je pre niekoho?. Neplánujem. Snažím sa sledovať okolie, počúvať ľudí a potom sa už len rozhodnem, či do toho idem. Zapojila som sa do xy projektov za posledné roky, no vždy s radosťou a so zdarným koncom.

Obdivujem ľudí, ktorí robia roky rokúce jeden druh práce. No ja to mám proste inak. Vymyslím, vytvorím a posuniem sa ďalej. Preto ma napadlo si už nedávať “nálepku” fotografky, keď to nie je jediné, čo ma napĺňa.

Som všeobecný kreatívec, rada komukoľvek s čímkoľvek pomôžem zrealizovať a potom sa spokojne s ním rozlúčim. Roky som to brala ako svoj veľký mínus, až som si povedala, že to proste prijmem za svoj plus:).

Čo Ti môžem ponúknuť?

Len to, čo rada robím:).

V prvom rade fotografiu od rodinky cez svadby po akty ?.

Okrem toho organizujem, sprostredkúvam, komunikujem s menej aj viac známymi ľuďmi, rada spájam ľudí pre tie správne projekty, vymýšľam tie správne vety, píšem, kreslím drobnostinky v mojom hand-made štýle, na rôzne mini produkty.Nehovoriac o zriadení priestorov pre kaviarenské účely, v štýle “za málo peňazí”, radšej recyklujem a “vymýšľam ducha”.

Známi sa ma pri stretnutí nepýtajú otázku: ”Ako sa máš?” Ale skôr :” Tak čo, Daniela, aký projekt máš teraz rozbehnutý?” ?. Vďaka tomu som si aj uvedomila, že ma vnímajú ako tvorcu.

Vďaka Vám som si to po rokoch horko-ťažko sama sebe priznala:).

Verím, že čo má byť, bude a kto ma bude potrebovať, ma nájde:). Kľudne mi píšte, pýtajte sa, prípadne sa stretnime a podebatkujme.

Tak to som teda ja, Daniela, ktorá rada tvorí, sem tam fotí, sem tam píše, čarbe a uvidí sa, čo mi ešte prischne:)